Aṅguttara Nikāya 5

11. Phāsu­vihāra­vagga

101. Sārajjasutta

“Pañcime, bhikkhave, sekha­ve­sāraj­ja­karaṇā dhammā. Katame pañca? Idha, bhikkhave, bhikkhu saddho hoti, sīlavā hoti, bahussuto hoti, āraddhavīriyo hoti, paññavā hoti.

Yaṃ, bhikkhave, assaddhassa sārajjaṃ hoti, saddhassa taṃ sārajjaṃ na hoti. Tasmāyaṃ dhammo sekha­ve­sāraj­ja­karaṇo.

Yaṃ, bhikkhave, dussīlassa sārajjaṃ hoti, sīlavato taṃ sārajjaṃ na hoti. Tasmāyaṃ dhammo sekha­ve­sāraj­ja­karaṇo.

Yaṃ, bhikkhave, appassutassa sārajjaṃ hoti, bahussutassa taṃ sārajjaṃ na hoti. Tasmāyaṃ dhammo sekha­ve­sāraj­ja­karaṇo.

Yaṃ, bhikkhave, kusītassa sārajjaṃ hoti, ārad­dha­vīriyassa taṃ sārajjaṃ na hoti. Tasmāyaṃ dhammo sekha­ve­sāraj­ja­karaṇo.

Yaṃ, bhikkhave, duppaññassa sārajjaṃ hoti, paññavato taṃ sārajjaṃ na hoti. Tasmāyaṃ dhammo sekha­ve­sāraj­ja­karaṇo. Ime kho, bhikkhave, pañca sekha­ve­sāraj­ja­karaṇā dhammā”ti.

Paṭhamaṃ.