Saṃyutta Nikāya 35

2. Yamakavagga

13. Paṭha­ma­pubbe­sam­bodha­sutta

Sāvatthi­nidānaṃ. “Pubbeva me, bhikkhave, sambodhā ana­bhisam­buddhassa bodhi­sattas­seva sato etadahosi: ‘ko nu kho cakkhussa assādo, ko ādīnavo, kiṃ nissaraṇaṃ? Ko sotassa … pe … ko ghānassa … ko jivhāya … ko kāyassa … ko manassa assādo, ko ādīnavo, kiṃ nissaraṇan’ti? Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi: ‘yaṃ kho cakkhuṃ paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ, ayaṃ cakkhussa assādo. Yaṃ cakkhuṃ aniccaṃ dukkhaṃ vipari­ṇāma­dhammaṃ, ayaṃ cakkhussa ādīnavo. Yo cakkhusmiṃ ­chanda­rāga­vinayo ­chanda­rāgap­pahānaṃ, idaṃ cakkhussa nissaraṇaṃ. Yaṃ sotaṃ … pe … yaṃ ghānaṃ … pe … yaṃ jivhaṃ paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ, ayaṃ jivhāya assādo. Yaṃ jivhā aniccā dukkhā vipari­ṇāma­dhammā, ayaṃ jivhāya ādīnavo. Yo jivhāya ­chanda­rāga­vinayo ­chanda­rāgap­pahānaṃ, idaṃ jivhāya nissaraṇaṃ. Yaṃ kāyaṃ … pe … yaṃ manaṃ paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ, ayaṃ manassa assādo. Yaṃ mano anicco dukkho vipari­ṇāma­dhammo, ayaṃ manassa ādīnavo. Yo manasmiṃ ­chanda­rāga­vinayo ­chanda­rāgap­pahānaṃ, idaṃ manassa nissaraṇan’ti.

Yāvakīvañcāhaṃ, bhikkhave, imesaṃ channaṃ ajjhattikānaṃ āyatanānaṃ evaṃ assādañca assādato, ādīnavañca ādīnavato, nissaraṇañca nissaraṇato yathābhūtaṃ nābbhaññāsiṃ, neva tāvāhaṃ, bhikkhave, sadevake loke samārake sabrahmake ­sassama­ṇab­rāhma­ṇiyā pajāya sade­va­manus­sāya ‘anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti paccaññāsiṃ. Yato ca khvāhaṃ, bhikkhave, imesaṃ channaṃ ajjhattikānaṃ āyatanānaṃ evaṃ assādañca assādato, ādīnavañca ādīnavato, nissaraṇañca nissaraṇato yathābhūtaṃ abbhaññāsiṃ, athāhaṃ, bhikkhave, sadevake loke samārake sabrahmake ­sassama­ṇab­rāhma­ṇiyā pajāya sade­va­manus­sāya ‘anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti paccaññāsiṃ. Ñāṇañca pana me dassanaṃ udapādi: ‘akuppā me vimutti, ayamantimā jāti, natthi dāni punabbhavo’”ti.

Paṭhamaṃ.