Aṅguttara Nikāya 4

21. Sappurisavagga

209. Tatiya­pāpa­dhamma­sutta

“Pāpadhammañca vo, bhikkhave, desessāmi, pāpadhammena pāpa­dhamma­tarañca; kal­yāṇa­dhammañca, kal­yāṇa­dham­mena kal­yāṇa­dhamma­tarañca. Taṃ suṇātha … pe ….

“Katamo ca, bhikkhave, pāpadhammo? Idha, bhikkhave, ekacco pāṇātipātī hoti … pe … micchādiṭṭhiko hoti. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, pāpadhammo.

Katamo ca, bhikkhave, pāpadhammena pāpadhammataro? Idha bhikkhave, ekacco attanā ca pāṇātipātī hoti, parañca pāṇātipāte samādapeti … pe … attanā ca micchādiṭṭhiko hoti, parañca micchādiṭṭhiyā samādapeti. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, pāpadhammena pāpadhammataro.

Katamo ca, bhikkhave, kalyāṇadhammo? Idha, bhikkhave, ekacco pāṇātipātā paṭivirato hoti … pe … sammādiṭṭhiko hoti. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, kalyāṇadhammo.

Katamo ca, bhikkhave, kal­yāṇa­dham­mena kal­yāṇa­dhamma­taro? Idha, bhikkhave, ekacco attanā ca pāṇātipātā paṭivirato hoti, parañca pāṇātipātā veramaṇiyā samādapeti … pe … attanā ca sammādiṭṭhiko hoti, parañca sammādiṭṭhiyā samādapeti. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, kal­yāṇa­dham­mena kal­yāṇa­dhamma­taro”ti.

Navamaṃ.